0
Cuky Luky Film 2D OR 15 4,99 € 18:00
Stratené mesto Z 2D ČT 12 4,99 € 20:00
1
2
3
4
5

Od dnes je kaviareň Kina Úsmev otvorená v pracovné dni už od 11:00! Tešíme sa na Vašu návštevu:)

Prvé premietanie na Slovensku sa uskutočnilo v Košiciach 19.12.1896!

Na Slovensku sa prvýkrát premietal „najsenzačnejší rad živých fotografií“ v sobotu 19. decembra 1896 vo veľkej dvorane hotela Schalkház (dnes hotel Double Tree Hilton), ktorú v Košiciach postavil v roku 1886 obchodník s vínom Leopold Schalkház. Košiciam chýbala dôstojná i reprezentatívna sála, kde by sa mohli konať veľké zhromaždenia, plesy alebo koncerty, preto Schalkház na Ružovej ulici pristaval k hotelu veľkú prepychovú a akusticky vyhovujúcu dvoranu. Otvorili ju slávnostne 9. októbra 1886, okamžite sa stala centrom kultúrneho a spoločenského života v meste.

Riaditeľ košického divadla Lajos Szalkay „za značnej finančnej obety“ poskytol priestory viedenskej kinematografickej spoločnosti, aby predstavila „najmodernejší vynález Edisona“ – živé fotografie a grafofón. Druhé predstavenie ohlásené na nedeľu sa neuskutočnilo pre nezáujem publika, prispel k tomu aj „vreštiaci a nezreteľne rapotajúci grafofón“.

Medzi prvým verejným predstavením Edisonovho vitaskopu, ktoré sa uskutočnilo 23. apríla 1896 v newyorskom ľudovom veselohernom divadle, a jeho košickou prezentáciou uplynulo osem mesiacov. Edisonove filmy predávala londýnska firma Maguire a Baucus, pod označením farebný film sa myslel kolorovaný film, ktorý sa predtým používal v kinetoskopoch. Na projektore boli naďalej potrebné ďalšie vylepšenia, aby sa odstránilo nepríjemné chvenie obrazu, hluk, vyvolaný chodom hnacieho mechanizmu, a aby sa odpremietaný film automaticky navíjal a len nepadal do pripravenej krabice. Filmové pásy boli 35 mm široké, 17 m dlhé, formát jednotlivých obrázkov bol 20 × 25 mm. Po stranách každého obrazového políčka boli štyri páry perforačných otvorov obdĺžnikového tvaru.

O predstavení v Edisonovom pavilóne na Friedrichstrasse 65 v Berlíne sa takto píše v pražskom obrazovom mesačníku Fotografický obzor: „Neveľká miestnosť osvetlená dvomi elektrickými žiarovkami. V popredí sa nachádzalo napnuté plátno, na ktoré sa mali premietať obrazy. Od plátna boli vejárovite postavené stoličky pre p. t. publikum a napočítali sme ich v šiestich radoch asi štyridsať. V pozadí bola stena, v ktorej na jednom mieste bol otvor, ktorým presvital ožiarený silným svetlom vychádzajúcim zo zástenia, objektív a to bolo všetko. Keď sa po niekoľkých minútach obsadili všetky stoličky, vchod sa zakryl hustou záclonou, po zhasnutí elektrických lámp zavládla v miestnosti úplná tma.“

Podobne to mohlo prebiehať aj v Košiciach, ale s jedným podstatným rozdielom, ktorý platil pre mnoho projekcií v slovenských mestách koncom 19. storočia (vrátane Bratislavy) – v hoteli ani v improvizovanej kinosále nemohli svietiť elektrické svetlá, lebo ešte mnohé mestá neboli elektrifikované. Aby sa na plátne

mohli objaviť „oživené fotografie“, museli kinematografisti používať iný zdroj svetla na presvietenie filmového pásu. Existovalo viacero spôsobov, najpopulárnejšie bolo tzv. Drummondovo svetlo – proti valčeku vypáleného vápna horel plameň výbušného plynu, čím sa menil typ svetla, čo vyústilo do vzniku svetla jasnosti, ktorá umožnila presvietenie filmového pásu a projekciu na plátno.

Ignác Schächtl, český fotograf a kinematografista, použil svetelný zdroj s otvoreným plameňom – plynoacetylénový prístroj. „Úprava kinematografického prístroja pre nový svetelný zdroj sa naťahovala. Bolo potrebné zhotoviť kyvetu, aby ochraňovala film pred vznietením, prispôsobiť projektor acetylénovému svetlu, zabudovať kondenzátor, upraviť okeničku, a najmä opticky sústrediť svetlo, lebo pôvodný konštruktér počítal s elektrickou oblúkovou lampou.“

Termín prvého verejného premietania na Slovensku spresnil pracovník Slovenského technického múzea v Košiciach Jan Hetmánek. Vyvrátil od päťdesiatych rokov tradovaný omyl o primáte premietania v Bratislave. Hetmánek zverejnil novy fakt v ramci putovnej výstavy k storočnici kinematografie, ktorú pripravilo Slovenské technické múzeum v decembri 1995 a tiež na konferencii Dejiny slovenskej kinematografie, ktora sa konala 10. – 12. 5. 1996 v Banskej Bystrici v rámci Medzinárodného festivalu filmových klubov.

V Bratislave sa uskutočnilo prvé filmové predstavenie 25. decembra 1896. V sálach hotelov U zeleného stromu (Palugyay) a Kráľ Uhorska prebiehali do 6. januára 1897 projekcie dvoch od seba nezávislých kinematografických podujatí. (Oba hotely stáli pri Dunaji, hotel U zeleného stromu sa po prestavbe stal súčasťou dnešného hotela Carlton, patrili rodinnej firme Jakub Palugay a synovia, ktorú v roku 1863 prevzal Jozef Palugyay.) Prvenstvo sa pripisuje predstaveniu v šermiarskej sále hotela U zeleného stromu, pretože sa začínalo už o 9.00, kým v hoteli Kráľ Uhorska sa premietalo až o hodinu neskôr. V inzeráte premietania U zeleného stromu sa píše, že program 24. apríla 1896 vo Viedni navštívil aj cisár František Jozef I. Reklama avizovala „živé fotografie od Edisona“, hoci cisár videl Lumierovu produkciu.

Václav Macek 

Fragment prvej kapitoly 1896-1918 / Atrakcia do každého mesta z druhého rozšíreného vydania prvého zväzku Dejín slovenskej kinematografie (Bratislava: SFU/ SEDF 2016).

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.

Ďakujeme

AVF
VSE
mesto
k13
Kosice dnes
visit
436
copyvait
EEI
cike
aero
kamdomesta
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.